Ako umelá inteligencia môže zefektívniť vedecké bádanie

Bezprecedentné množstvo vedeckého výskumu v modernej dobe nám neustále prináša nové poznatky. Nevýhodou tejto skutočnosti však je, že je v podstate nemožné byť odborníkom vo viacej než jednej alebo dvoch veľmi úzkych oblastiach. V dôsledku toho nám niektoré samozrejmé súvislosti môžu unikať, pretože nie je nikto, kto by ich uvidel.

Pomôcť by nám mohli najnovšie nástroje umelej inteligencie, ako nasvedčuje aj nový výskum Markusa J. Buehlera z MIT. V rámci neho Buehler vyrobil nástroj, ktorý vytvorí z vedeckých článkov graf, kde uzly predstavujú rôzne informácie a hrany súvislosti medzi nimi. Tento graf potom môže byť predaný veľkým jazykovým modelom (napr. ChatGPT), ktoré s ním dokážu pracovať.

Užívateľ môže týmto modelom zadávať komplexné dotazy a tie dokážu využiť informácie v grafe pri formulovaní odpovedí. To umožňuje napríklad hľadanie nových súvislostí medzi rôznymi oblasťami, či hľadanie štrukturálnych podobností.

Taktiež je možné nechať modely, ktoré sú okrem jazyka schopné aj prijímania vizuálnych informácií, analyzovať grafy po tejto stránke, alebo dokonca dať takýmto modelom úplne nesúvisiaci obraz (napríklad nejakú abstraktnú maľbu) a nariadiť im, nech sa ním pri generovaní odpovede inšpirujú.

Adopcia takýchto nástrojov do bežnej praxe by mohla znamenať veľký posun v tempe prepájania existujúcich vedeckých poznatkov a objavovania nových oblastí hodných výskumu.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/2632-2153/ad7228#mlstad7228s2

Spísal: Mgr. Peter Guba