Budúcnosť vedeckého bádania?

Budúcnosť vedeckého bádania?

Nástroje založené na umelej inteligencii sa vyvíjajú šialeným tempom a je ťažko povedať, ktorých oblastí sa v blízkej budúcnosti dotknú. Jedným často spomínaným použitím však je zefektívnenie vedeckého bádania. Čerstvým prínosom k tejto snahe je nová umelá inteligencia od Googlu.

Tzv. AI co-scientist je nástroj, ktorý má byť schopný odhaľovať nové poznatky a formulovať vlastné hypotézy. Pozostáva zo siedmich systémov, ktoré majú rôzne úlohy inšpirované vedeckou metódou (napríklad generovanie nápadov alebo ohodnotenie ich kvality).

Za účelom otestovania tohto softvéru Google spolupracoval s ďalšími vedcami z rôznych univerzít. Najzaujímavejší výsledok priniesla spolupráca s Imperial College London. Vedci tam dali tomuto nástroju vytvoriť hypotézy o tom, ako si niektoré mikróby tvoria odolnosť voči antibiotikám. Toto bolo predmetom dlhoročného výskumu tamojších vedcov, no ich výsledky zatiaľ neboli publikované. Na ich prekvapenie AI co-scientist vygeneroval rovnaké hypotézy ako oni a dokonca aj jednu, ktorú predtým nezvážili.

Tento výsledok dosvedčuje, že nástroje ako AI co-scientist, alebo generátor grafov z vedeckých článkov, o ktorom sme tu už písali minule, by mohli v blízkej budúcnosti rapídne zrýchliť tempo vedeckého bádania a hlavne vyriešiť problém toho, že naše poznanie je príliš obsiahle na to, aby jeden človek bol expertom na viac než jednu alebo dve úzke oblasti.


Zdroje:

Spísal: Mgr. Peter Guba