Kedy je prípustné, aby ľudské rozhodovanie prebrala umelá inteligencia?

Nástroje umelej inteligencie dnes už v mnohom prevyšujú ľudské schopnosti. To naskytá množstvo etických otázok ohľadom toho, kedy je akceptovateľné, aby rozhodnutie robila umelá inteligencia a aké rozhodnutie je v takej situácii správne (napr. známy problém toho, koho by malo zraziť samoriadiace auto).

Odpovede často neplynú len z logických úvah, ale aj čisto z ľudských preferencii. V sérii štúdii z roku 2018 sa preto vedci z Duke University a Arizonskej univerzity pokúsili zistiť, čo môže tieto preferencie ovplyvniť pri rozhodovaní o tom, komu darovať obličku.

Jedným zo zaujímavých zistení bolo, že v priemere nemali na preferencie účastníkov vplyv veci ako vek alebo empatickosť. Najviac s výsledkami korelovalo to, či mal daný človek už nejakú skúsenosť s využitím umelej inteligencie na dané účely. Zároveň sa však nepotvrdilo, že vystavenie človeka novým správam o úspešnom použití umelej inteligencie by výrazne zvýšilo ich preferenciu pre ňu.

Výsledky štúdii mali však autori problém interpretovať – napríklad sa ukázalo, že keď si účastníci prečítali krátky článok o tom, že by umelá inteligencia mohla byť niekde použitá, ale v článku nebolo spomenuté, že sa tak už stalo, tak to malo väčší efekt, ako keď to spomenuté bolo. Je teda potreba viac výskumu na lepšie vysvetlenie nameraných dát.

Zdroj: https://www.cs.cmu.edu/~conitzer/whenAIES18.pdf

Spísal: Mgr. Peter Guba